Ako vystopovať 3D tlač

PrinTracker

Tlač pomocou 3D tlačiarní priniesla veľa pozitívneho a nápomocného v širokom spektre odvetí. Ako to však býva, každá minca má dve strany. A nie je tomu inak, ani pri 3D tlači. Tou negatívnejšou stránkou technológie 3D tlače je výroba zbraní domácimi užívateľmi. Zatiaľ žiaden zákon neprikazuje registráciu strelných zbraní vyrobených 3D tlačou. Produkt neobsahuje žiadne sériové číslo, podľa ktorého by ho mohla byť takáto zbraň v prípade tresnej činnosti vystopovaná. Takto vyrobenej, vytlačenej zbrani na základe digitálnych súborov chýbajú identifikačné prvky.

Vedci z univerzity v Buffale našli spôsob, ako aj takúto zbraň vystopovať. Základom je metóda PrinTracker, ktorá dokáže vystopovať 3D tlač. Názov nám pripomína iné riešenie. Už v minulosti ste možno počuli o softvéromovom riešení s podobným názvom Print Tracker. V tomto prípade ide o softvér, ktorý po inštalácií dokáže zbierať dáta o toneri, tlačových úlohách, činnosti kopírovania, skenovania alebo faxu. Všetko čo vaša tlačiareň vykoná, tak máte zaznamenané. Dokážete sledovať lokálne aj sieťové tlačiarne. Meria spotrebný materiál a vyhodnocuje náklady. Dokáže spravovať tieto dáta a užívateľovi, tak ušetrí čas aj peniaze. Spracovanú správu si môže nechať zasielať priamo na e-mail. 

Ale vráťme sa späť k 3D tlači a metóde, ktorou by sme raz mohli vystopovať tvorcu alebo výrobcu zbrane vytlačenej na 3D tlačiarni. Podľa výskumov profesora Wenyao Xu z Univerzity of Buffalo (SUNY), univerzita v štáte New York, ktorý je profesorom na katedre informatiky a techniky, existujú v zbraniach vytlačených na 3D tlačiarňach takzvané identifikačné znaky (kódy) z procesu každej tlače. Sú to špecifické malé odchýlky každej 3D tlačiarne, aký typ vlákna používa, ako s nimi nakladá, akú veľkosť dýzy využíva. Je to zjednodušene povedané otlačok tlačiarne. Tlačiareň pri tlači tvorí niečo, ako otlačok, vlastné vrásky, ktoré sa nazývajú in-fill vzory, merateľné najčastejšie v submilimetrovej mierke. Tak, ako otlačok prsta osoby aj tieto vzory sú jedinečné a vďaka tomu je možné ich vysledovať späť k 3D tlačiarni. Hoci to na prvý pohľad vyzerá jednoducho, má to pár háčikov. Team profesora Wenya Xu testoval na niekoľkých komerčne dostupných 3D tlačiarňach, ktoré si môže zakúpiť bežný užívateľ. Vytlačil 5 rôznych kľúčov na týchto 3D zariadeniach a nasledovne vytvoril digitálny obraz každého z kľúčov za pomoci atramentového skenera. Digitálne ho vylepšil, aby sa dostal hlbšie do vzoru (identity) vlákna. Potom stačilo obrazy roztriediť algoritmom na výpočet variácií každého kľúča na milimeter, ktorý špecifikovaním variant, priradil každý k tlačiarni. Celý tento projekt mal skoro 100 % úspešnosť. Presné číslo, ktoré uviedli bolo úspešnosť 99,8 %. 

Veda a výskum je jedna vec, uvedenie do praxe akéhokoľvek skvelého nápadu alebo technológie však vždy narazí na zákony a legislatívu. Aj v tomto prípade je tých háčikov, ktoré je potrebné prekonať viac. Aby napríklad polícia po spáchaní trestného činu, pomocou strelnej zbrane vytlačenej na 3D tlačiarni vystopovala, kde bola zbraň vytlačená, museli by sa všetky 3D tlačiarne dostať do registra federálneho úradu, aby k nemu mali organy činné v tresnom konaní prístup. Tlačiarne môžu prejsť k iným osobám predajom. Háčikov je tam samozrejme viac. 

Nech už sa to akokoľvek pri 3D tlačiarňach a tlači zbraní vyvinie, sú potrebné nejaké bezpečnostné a ochranné opatrenia. Jednou z možností by bol aj integrovaný softvér niečo podobné, ako sme s týmto názvom už spomenuli. Ale aj tu by mohol nastať dosť veľký problém, ak by ho výrobca inštaloval bez vedomia zákazníka a dáta by odosielal niekam na svoje servery. Táto služba by musela byť stále zapnutá a aktualizovaná. Na takýto zásah sú užívatelia veľmi citlivý.