„We write code.” Cypherpunk návrat k subkultúre

Koncom roku 1992 založili trojica Eric Huges, John Gilmore a Timothy C. May skupinu, ktorá mala pravidelné stretnutia vo firme Johna Gilmora s názvom Cygnus Solutions. Tá sídlila v San Francisco Bay Area. V tom istom roku vznikol takzvaný manifest (od Eric Hugesa) alebo aj Cypherpunks mailing list a tiež Cryptoanarchy manifest od Tima C. Maya. Môžeme práve toto považovať za začiatok hnutia. Medzi aktívnych účastníkov online e-mailového zoznamu patril aj zakladateľ WikiLeaks Julian Assange, ktorý publikoval svoje príspevky pod nickom Proff.

„Ak očakávame, že budeme mať nejaké súkromie, musíme ho brániť. Musíme sa stretnúť a vytvoriť systémy, ktoré umožnia anonymné transakcie a komunikáciu. Ľudia svoje súkromie chránili po stáročia. Šeptom a temnotou. Zapečatenými obálkami, zatvorenými dverami a tajným podaním rúk. Technológie minulosti nám neumožňovali získať skutočné súkromie, ale elektronické technológie to umožňujú. My, Cypherpunkeri, sme odhodlaní tvoriť anonymné systémy. Bránime naše súkromie kryptografiou. Elektronickými peniazmi, anonymnými e-mailmi, digitálnymi podpismi.” - Eric Hughes, Cypherpunk Manifestom.

Manifest Cypherpunku prezentoval súkromie v elektronickej podobe, ako nevyhnutnosť pre otvorenú spoločnosť. Filozofia hnutia sa objavila už viac, ako pred 50-timi rokmi v čase, keď hudobnej scéne kraľovali Queen a Led Zeppelin. Bolo to v 70-tich rokoch minulého storočia, keď pojem kryptografia označoval všetko okolo šifrovania správ pre bežných používateľov. Dovtedy sa termín šifrovania používal viac menej v oblasti vojenských a špionážnych agentúr. Aktivisti si uvedomili, že kľúčová technológia k ľudskej slobode pri nástupe internetu je prvotná forma decentralizácie.

Dnes viac, ako kedy predtým je otázka súkromia aktuálna a viac než po 20-tich rokoch je hnutie Cypherpunk zase na vzostupe. Prečo sa tak deje? Pretože otázka súkromia a zároveň dostupné nástroje na ochranu súkromia sa stávajú dôležitými aspektmi. Šifrovanie komunikácie je základ ochrany. A toto pochopili aj spoločnosti, ktoré vyvíjajú komunikačné aplikácie.

V tom čase najväčší rozruch okolo Cypherpunku vyvolal práve John Gilmore, keď zdieľal utajené (secret) dokumenty o kryptografii nájdené vo verejné knižnici. NSA (národná bezpečnostná agentúra) v skratke federálna spravodajská služba Spojených Štátov, ktorá spadá pod ministerstvo obrany hrozila obvinením z porušenia zákonov a špionážou. To sa krátko po incidente zmenilo a NSA stiahla vlastnú žalobu a dokumenty odtajnila.

V tom čase sa stal jedným z najdôležitejších nástrojov súkromia program PGP (Pretty Good Privacy), ktorý zverejnil Phil Zimmerman v roku 1994. Práve Cypherpunkeri ho rozšírili a vďaka jeho jednoduchosti k šifrovaniu mal úspech u všetkých. V roku 1992 začal vychádza Cypherpunkový mailing list, ktorého prispievateľom sa mohol stať každý kto sa k nemu prihlási. Slúžil k diskusii o kryptografii a hlavne o jej dopade na spoločnosť. Julian Assange bol aktívnym prispievateľom (mimochodom, ktorého vydanie do USA blokoval Britský odvolací súd a aktuálne stále je proces v odvolávacej rovine zo strany Assangana. Hrozí mu 175 rokov väzenia za zverejnenie tajných dokumentov o amerických vojenských misiách v Afganistane a Iraku). Gro všetkého bolo v tom, že Cypherpunkeri vedeli, že aby mohli užívatelia bezpečne komunikovať musí sa nájsť niekto, kto im to umožní. Práve toto obdobie prinieslo aj prvý pokus o decentralizovaný a anonymný platobný systém a prvú kryptomenu „DigiCash“.

Hoci nie každý vie, že počiatok šifrovania a bezpečnej komunikácie tkvie v období zrodu a rastu hnutia Cypherpunk, dnes skoro všetci chceme, aby naše dáta boli v bezpečí, naša komunikácia šifrovaná a naše internetové  transakcie dobre kryté. Napriek tomu sme vydaný napospas veľkým korporáciám, ktoré sa netaja tým, ako zneužívajú dáta užívateľov, ako predávajú osobné údaje a informácie tretím stranám, hlavne reklamným spoločnostiam. Súkromie užívateľa je hneď v prvom bode, „chcem využívať tuto službu alebo aplikáciu“ viazané zamaskovaným „vzdávam sa práva na súkromie“.

V súčasnosti máme na trhu niekoľko veľmi dobre fungujúcich kryptomien, počnúc asi najznámejším Bitcoinom, Ethereumom až po ďalšie. Užívatelia začali viac využívať VPN služby, ale aj alternatívne internetové prehliadače a komunikačné aplikácie, ktoré šifrujú dáta používateľa. Je jednoduché používať integrovaný internetový prehliadač operačného systému, ktorý používate a dať tak všetky svoje údaje do banku spoločnosti, ktorá operačný systém vyvinula. Ako odozva na to sa do popredia dostávajú anonymizujúce prehliadače a služby.

Prečo TOR a prečo Deep WEB (Dark Web)?

TOR skratka pre The Onion Router. Tor je prehliadač vyvinutý alebo skôr podporovaný inštitútom United States Naval Research Laboratory (Námorné Výskumné Laboratórium Spojených Štátov Amerických) a to celé pod záštitou agentúry ministerstva obrany USA (DARPA). V roku 2012 pochádzalo skoro 80 % rozpočtu pre TOR od USA. TOR je Open Source, ktorý využívajú používatelia na anonymné prehliadanie internetu. Používateľ siete TOR využíva pomocou prehliadača ukrytie svoje identity a presmerovanie cez niekoľko vrstvových smerovaní náhodne po celom svete. Takto je identita IP adresy užívateľa zamaskovaná inou IP adresou. Popisovať celý spôsob ako pracuje TOR nebudeme, treba ho však spomenúť s niečím, čo sa za posledných pár rokov dostáva do popredia záujmu aj bežných užívateľov. Tým je Deep Web alebo aj Dark Web, Darknet. Práve prístup na Deep Web je podmienený používaním prehliadača Tor pre prístup k Onion sieti webov. Na začiatku bol Deep Web miestom disidentov, novinárov a špeciálnych skupín, ktorí potrebovali anonymnú šifrovanú sieť pre zdieľanie svojich názorov, politických diskusií a tajných informácií. Posledné roky sa Deep Web stal miestom aj pre čierny trh so zbraňami, drogami a pornografiou. Vzostup nelegálnych obchodov umožnil práve do istej miery aj Bitcoin a iné kryptomeny.

zdroj foto: pixabay

George Orwell 1984

„Minulosť je to, na čom sa dohodnú záznamy a pamäť.“ George Orwell, 1984

Britský spisovateľ, novinár a esejista George Orwell vlastným menom Eric Arthur Blair napísal v roku 1949 román 1984. Dnes mu mnohí a zaslúžene pripisujú isté vizionárstvo, ktoré v románe podchytil. Práve týmto dielom poukazoval na svet moci, domnelej pravdy a straty súkromia. Samozrejme, že v roku 1949 to bolo vnímané ako vedecko-fantastický román. Posledné desaťročie nás čoraz viac priblížilo k poznaniu toho Orwellovského digitálneho a mediálneho teroru a typickej „Big Brother ére“. Známa veta „Veľký brat ťa sleduje“ pochádza práve z pera George Orwella. Dnes by sa sám autor čudoval, ako veľmi bol blízko pravde vo svojej vízii o strate súkromia.

Pekne to ozrejmil aj spisovateľ Jozef Banáš vo vyjadrení: “Tvárime sa, že máme slobodu prejavu, ale na váš názor - pokiaľ nie je konformný s oficiálnym každý zvysoka kašle a médiá ho ignorujú. V jeho časoch dominoval v časti sveta sovietsky stalinizmus, dnes máme mediálny stalinizmus.”

Ale vráťme sa k hnutiu aktivistov Cypherpunk a prečo je dnes, ako kedykoľvek predtým ich filozofia a boj o súkromie dôležité. Strata súkromia, zasahovanie do súkromia formou zneužívania dát sa dnes už deje a je ťažké s tým bojovať oficiálnymi cestami. Vznikom Bitcoinu a iných kryptomen sa ešte viac otvorila otázka bezpečnosti a anonymity v kyberpriestore. Manifest Cypherpunku vytyčuje body nevyhnutné pre súkromie v digitálnej dobe.

Znenie manifestu Cypherpunk

Súkromie je nevyhnutné pre otvorenú spoločnosť v elektronickom veku. Súkromie nie je tajomstvo. Súkromná záležitosť je niečo, čo človek nechce, aby to vedel celý svet, ale tajná záležitosť je niečo, čo človek nechce, aby niekto vedel. Súkromie je schopnosť selektívne sa odhaľovať svetu.

Ak majú dve strany nejaké obchody, potom každá z nich má pamäť na svoju interakciu. Každá strana môže hovoriť o svojej vlastnej pamäti; Ako tomu mohol niekto zabrániť? Dalo by sa prijať zákony proti nemu, ale sloboda prejavu, dokonca viac ako súkromie, je základom otvorenej spoločnosti; Snažíme sa vôbec neobmedzovať žiadne prejavy. Ak mnoho strán hovorí spoločne na tom istom fóre, každá z nich môže hovoriť so všetkými ostatnými a zhromažďovať poznatky o jednotlivcoch a iných stranách. Sila elektronickej komunikácie umožnila takúto skupinovú reč a nezmizne len preto, že by sme to mohli chcieť.

Keďže si želáme súkromie, musíme zabezpečiť, aby každá strana transakcie mala vedomosti len o tom, čo je priamo potrebné pre túto transakciu. Keďže o akýchkoľvek informáciách sa dá hovoriť, musíme zabezpečiť, aby sme odhalili čo najmenej informácií. Vo väčšine prípadov osobná identita nie je zásadná. Keď si kúpim časopis v obchode a odovzdám peniaze úradníkovi, nie je potrebné vedieť, kto som. Keď požiadam svojho poskytovateľa elektronickej pošty, aby odosielal a prijímal správy, môj poskytovateľ nemusí vedieť, s kým hovorím, alebo čo hovorím alebo čo mi hovoria iní; môj poskytovateľ potrebuje len vedieť, ako tam dostať správu a koľko im dlhujem na poplatkoch. Keď je moja identita odhalená základným mechanizmom transakcie, nemám žiadne súkromie. Nemôžem sa tu selektívne odhaliť; Musím sa vždy odhaliť.

Preto súkromie v otvorenej spoločnosti vyžaduje anonymné transakčné systémy. Doteraz bola hotovosť primárnym takýmto systémom. Anonymný transakčný systém nie je tajným transakčným systémom. Anonymný systém umožňuje jednotlivcom odhaliť svoju identitu v prípade potreby a len v prípade potreby; To je podstata súkromia.

Súkromie v otvorenej spoločnosti si vyžaduje aj kryptografiu. Ak niečo poviem, chcem, aby to počuli len tí, pre ktorých to zamýšľam. Ak je obsah môjho prejavu dostupný pre svet, nemám žiadne súkromie. Šifrovanie znamená naznačovať túžbu po súkromí a šifrovať so slabou kryptografiou znamená naznačovať nie príliš veľa túžby po súkromí. Okrem toho, odhaliť svoju identitu s istotou, keď je predvolená anonymita vyžaduje kryptografický podpis.

Nemôžeme očakávať, že vlády, korporácie alebo iné veľké organizácie bez tváre nám poskytnú súkromie z ich dobročinnosti. Je ich výhodou hovoriť o nás a mali by sme očakávať, že budú hovoriť. Pokúsiť sa zabrániť ich reči znamená bojovať proti realite informácií. Informácie nechcú byť len zadarmo, ale túžia byť zadarmo. Informácie sa rozširujú, aby vyplnili dostupný úložný priestor. Informácie sú Rumorov mladší, silnejší bratranec; Informácie sú prchavé nohy, majú viac očí, vie viac a rozumie menej ako Rumor.

Musíme chrániť svoje súkromie, ak očakávame, že nejaké budeme mať. Musíme sa spojiť a vytvoriť systémy, ktoré umožnia uskutočňovať anonymné transakcie. Ľudia už po stáročia obhajujú svoje súkromie šepotom, tmou, obálkami, zatvorenými dverami, tajnými podaniami rúk a kuriérmi. Technológie minulosti neumožňovali silné súkromie, ale elektronické technológie áno.

My Cypherpunkovia sa venujeme budovaniu anonymných systémov. Chránime naše súkromie kryptografiou, anonymnými systémami preposielania pošty, digitálnymi podpismi a elektronickými peniazmi.

Cypherpunks napíšte kód. Vieme, že niekto musí napísať softvér na ochranu súkromia, a keďže nemôžeme získať súkromie, pokiaľ to neurobíme všetci, napíšeme to. Zverejňujeme náš kód, aby naši kolegovia Cypherpunkovia mohli cvičiť a hrať sa s ním. Náš kód je zadarmo pre všetkých na celom svete. Je nám veľmi jedno, či neschválite softvér, ktorý píšeme. Vieme, že softvér sa nedá zničiť a že široko rozptýlený systém sa nedá vypnúť.

Cypherpunks ľutuje nariadenia o kryptografii, pretože šifrovanie je v podstate súkromný akt. Akt šifrovania v skutočnosti odstraňuje informácie z verejnej sféry. Dokonca aj zákony proti kryptografii siahajú len do celej hranice národa a ramena jeho násilia. Kryptografia sa nepochybne rozšíri po celom svete a s ňou aj anonymné e-tehotné systémy, ktoré umožňuje.

Aby bolo súkromie rozšírené, musí byť súčasťou spoločenskej zmluvy. Ľudia musia prísť a spoločne zaviesť tieto systémy pre spoločné dobro. Súkromie sa rozširuje len do tej miery, do akej je spolupráca blížnych v spoločnosti. My Cypherpunci hľadáme vaše otázky a vaše obavy a dúfame, že vás môžeme zapojiť, aby sme sa neoklamali. Nebudeme však odsunutí z nášho kurzu, pretože niektorí môžu nesúhlasiť s našimi cieľmi.

Cypherpunci sa aktívne podieľajú na tom, aby boli siete bezpečnejšie pre súkromie. Poďme spolu.

zdroj: nakamotoinstitute.org/cypherpunk-manifesto

Ak dnes hovoríme o stále narastajúcej strate súkromia a prechádzame čoraz viac do digitálneho sveta má hnutie Cypherpunk a ich manifest opodstatnenie, ako nikdy predtým.