Web3 po hype cykle: čo prežilo do roku 2026

Pred pár rokmi sa termín Web3 nedal prehliadnuť. V technologických médiách, na konferenciách aj v investičných prezentáciách sa o ňom hovorilo ako o ďalšej veľkej fáze internetu. Web 1.0 bol o čítaní obsahu, Web 2.0 o sociálnych sieťach a platformách a Web3 mal byť internetom, ktorý budú vlastniť používatelia. Znelo to dobre. Možno až príliš dobre.

Pozn. k pojmu: V tomto článku používame tvar Web3 tak, ako ho v roku 2014 pomenoval spoluzakladateľ Etherea Gavin Wood: decentralizovaný web postavený na blockchaine. Niekedy sa nesprávne zamieňa s označením Web 3.0, čo je starší koncept sémantického webu (internetu zrozumiteľného pre stroje vďaka AI a prepojeným dátam). To však nie je téma tohto článku.

Dnes, s odstupom niekoľkých rokov, vieme povedať viac než len „uvidíme“. Web3 nezmizol, ale ani nenahradil internet v podobe, v akej ho denne používame. Sociálne siete zostali centralizované. Cloud nezmizol. Väčšina ľudí sa stále neprihlasuje do aplikácií cez kryptopeňaženku. A keď sa bežného používateľa opýtate na Web3, pravdepodobne si skôr spomenie na NFT obrázky, kryptoburzy alebo hacky než na nový model internetu.

Lenže za ten istý čas sa stalo niečo zaujímavejšie. Časti pôvodnej vízie nielenže prežili, ale dospeli do podoby, ktorú už berú vážne banky, regulátori aj najväčší správcovia aktív na svete. Ukázalo sa, že najväčšia hodnota Web3 nie je v tom, že nahradí Web 2.0. Je v tom, že rieši konkrétne problémy: presun hodnoty, digitálne vlastníctvo, tokenizované aktíva a verejne overiteľné zúčtovanie.

Inými slovami, Web3 nie je nový internet. Je to nová infraštruktúrna vrstva pre prípady, kde je dôležité vlastníctvo, hodnota a dôvera. A v roku 2026 to už nie je len názor.  Je to vidieť na číslach a na regulácii.

Čo Web3 sľuboval

Aby sme vedeli posúdiť, čo prežilo, treba si pripomenúť, čo sľuboval.

Web 2.0 priniesol sociálne siete, blogy, videoplatformy, aplikácie a mobilné ekosystémy. Z používateľov sa stali tvorcovia obsahu, ale hodnota sa koncentrovala u prevádzkovateľov platforiem. Používateľ tvorí obsah, buduje reputáciu, dáva platforme dáta a pozornosť, ale účet, dosah, monetizácia aj pravidlá hry zostávajú v rukách platformy.

Web3 na to reagoval ambicióznou víziou. Namiesto účtu u platformy vlastná kryptopeňaženka. Namiesto uzavretej databázy verejný blockchain. Namiesto toho, aby hodnotu inkasovala jedna firma, ju mali získavať účastníci siete. Namiesto centrálneho rozhodovania komunitne riadené protokoly. Namiesto používateľa ako produktu používateľ ako vlastník.

Bola to silná myšlienka a stále je. Problém je v tom, že medzi silnou myšlienkou a každodenným produktom je veľký rozdiel a práve ten rozdiel definoval posledné roky.

Decentralizácia nie je automaticky lepší produkt

Najjasnejšia lekcia tohto obdobia je jednoduchá: decentralizácia sama osebe nestačí.

Pre technicky zdatného používateľa môže byť výhodou. Máte väčšiu kontrolu nad aktívami, podpisujete transakcie, nemusíte dôverovať jednej firme, viete si overiť pravidlá systému. Pre bežného používateľa však decentralizácia často znamená viac zodpovednosti, viac rizika a horšiu používateľskú skúsenosť.

Ak stratíte heslo do bežnej služby, väčšinou ho viete obnoviť. Ak stratíte seed frázu ku kryptopeňaženke, môžete prísť o všetko. Ak vo Web2 kliknete na zlý odkaz, niekto vám možno ukradne účet. Ak vo Web3 podpíšete škodlivú transakciu, prídete o aktíva. Ak banka zablokuje podozrivú platbu, vnímate to ako obmedzenie, ale ak transakcie nikto nezastavuje, celá zodpovednosť je na vás.

To je základný trade-off Web3. Menej centrálnej kontroly znamená viac osobnej zodpovednosti. A to nie je pre každého výhoda.

Preto sa Web3 zatiaľ nestal masovým spotrebiteľským internetom. Väčšina ľudí nechce spravovať private keys, riešiť gas fees, rozlišovať siete a premýšľať nad tým, či používa správny bridge. Chce službu, ktorá funguje rýchlo, lacno a s čo najmenším mentálnym nákladom. Platformy Web2 sú síce centralizované, ale majú obrovskú výhodu v pohodlí a pohodlie je v spotrebiteľskej technológii často silnejšie než ideológia.

Čo sa Web3 naozaj podarilo: stablecoiny ako tiché víťazstvo

Bolo by povrchné povedať, že Web3 zlyhal. Presnejšie je, že zlyhala jeho najväčšia marketingová verzia. Web3 ako úplná náhrada internetu sa nepotvrdil. Web3 ako infraštruktúra pre digitálnu hodnotu prežil a najsilnejším dôkazom sú stablecoiny.

Stablecoin je digitálny token, ktorý sa snaží držať stabilnú hodnotu, najčastejšie voči americkému doláru. Pre niekoho, kto čakal decentralizovaný sociálny web, to možno neznie revolučne. Lenže práve tu blockchain dáva praktický zmysel: pri presune hodnoty.

A čísla už nie sú zanedbateľné. Celková trhová kapitalizácia stablecoinov prekročila v máji 2026 hranicu 321 miliárd USD (nové historické maximum sektora). Pre predstavu: táto hodnota presiahla devízové rezervy 95 krajín vrátane vyspelých ekonomík ako Spojené kráľovstvo a Kanada. Trhu dominujú dva tokeny: Tether (USDT) s približne 188 miliardami USD a Circle (USDC) s približne 78 miliardami USD –, ktoré spolu kontrolujú vyše štyroch pätín trhu. Ročný objem prevodov sa pohybuje v desiatkach biliónov dolárov.

Treba však dodať dôležitú vec: stablecoiny nie sú čistou decentralizáciou. Veľká časť trhu stojí na centralizovaných emitentoch, rezervách, bankových vzťahoch a regulácii. Jeden z najúspešnejších typov Web3 produktov je teda vlastne hybrid medzi tradičnými financiami a blockchainom.

A presne to je pointa. Web3 nevyhráva tam, kde sa tvári ako úplná alternatíva ku všetkému. Vyhráva tam, kde sa vie napojiť na existujúci svet a vyriešiť konkrétny problém lepšie než staré riešenia. Je to globálne dostupný presun dolárovej hodnoty, mimo bankových hodín, integrovateľný do aplikácií, s významom najmä tam, kde je problém s menovou stabilitou alebo cezhraničnými platbami.

Ethereum ukázalo, že infraštruktúra sa vie meniť

Druhý silný príklad je Ethereum.

Sieť bola dlho kritizovaná za energetickú náročnosť, keďže pôvodne používala proof-of-work podobne ako Bitcoin. V roku 2022 prešla na proof-of-stake. Táto zmena, známa ako The Merge, znížila podľa oficiálnych údajov Ethereum Foundation odhadovanú energetickú spotrebu siete približne o 99,95 %.

To je dôležité nielen ekologicky, ale aj technologicky. Veľká verejná blockchainová sieť sa dokázala zásadne zmeniť bez toho, aby prestala fungovať. To nie je samozrejmosť.

Zároveň treba byť presný. Ethereum tým nevyriešilo všetky svoje problémy. Používateľská skúsenosť zostáva komplikovaná. Poplatky a škálovanie sa riešia cez ďalšie vrstvy (L2). Časť infraštruktúry sa opiera o centralizovaných poskytovateľov. A pri stakingu či L2 sieťach vznikajú nové otázky okolo koncentrácie moci. Ethereum teda nie je dôkazom, že Web3 vyhral. Je dôkazom, že verejná blockchainová infraštruktúra sa vie vyvíjať, optimalizovať a prežiť viac než jeden hype cyklus.

DeFi je laboratórium, nie náhrada bankovníctva

Decentralizované financie (DeFi) priniesli decentralizované burzy, lending protokoly, automatizovaných market makerov, likviditné pooly a možnosť skladať finančné služby ako otvorené softvérové komponenty. Pre vývojárov a pokročilých používateľov je to fascinujúce prostredie: pravidlá sú v smart kontraktoch, transakcie verejné, mnohé mechanizmy auditovateľné.

Lenže DeFi nie je jednoduchšia verzia banky pre bežného človeka. Je to skôr finančné laboratórium s vysokou mierou rizika. Smart kontrakt môže obsahovať chybu. Protokol môže byť zle navrhnutý. Likvidita môže zmiznúť. Oracle môže zlyhať. A ak sa niečo pokazí, často neexistuje zákaznícka podpora, ktorá problém vyrieši.

DeFi má preto praktickú hodnotu najmä ako otvorená finančná infraštruktúra pre digitálne aktíva – nie ako pohodlná náhrada účtu v banke. Ak niekto tvrdí, že DeFi čoskoro nahradí bankový sektor, treba byť opatrný. Ak tvrdí, že DeFi vytvorilo nové mechanizmy pre on-chain likviditu, automatizované obchodovanie a transparentné protokoly, tam ide o reálnu hodnotu.

Tokenizácia aktív: z experimentu na inštitucionálnu realitu

Ak existuje oblasť, kde sa za posledné roky predikcie naplnili rýchlejšie, než mnohí čakali, je to tokenizácia reálnych aktív (RWA).  Prenesenie tradičných aktív ako štátne dlhopisy, podnikové úvery, zlato či nehnuteľnosti na blockchain.

Ešte v roku 2022 stál tento segment pod 2 miliardami USD. V roku 2026 sa hodnota tokenizovaných RWA (bez stablecoinov) pohybuje rádovo okolo 27 až 34 miliárd USD a medziročne rastie približne o 100 %. Dominujú tokenizované americké štátne dlhopisy; rýchlo rastie tokenizované zlato aj tokenizované akcie.

Najdôležitejší signál ale nie je číslo, ale to, kto za ním stojí. Fond BlackRock BUIDL, tokenizovaný fond peňažného trhu naviazaný na americké Treasuries, presiahol 2,5 miliardy USD a funguje naprieč viacerými blockchainmi. Do tokenizácie vstúpili Franklin Templeton, JPMorgan, Fidelity aj Apollo. Keď najväčší správca aktív na svete postaví za tokenizované Treasuries svoje meno a bilanciu, signál pre trh je jednoznačný: toto už nie je proof-of-concept.

Stále platí zdravá opatrnosť. Dlhodobé predikcie typu „30 biliónov do roku 2034“ sú projekcie analytikov, nie fakty, a treba ich čítať ako optimistický scenár, nie istotu. Ale samotný posun z pilotov na štandardizované produkty s inštitucionálnym kapitálom je reálny a merateľný.

Tokeny: nástroj koordinácie aj zdroj problémov

Jedným z najväčších prísľubov Web3 boli tokeny. Mali umožniť vlastniť časť siete, hlasovať o budúcnosti projektu, získať odmenu za prácu alebo financovať protokoly bez klasického venture kapitálu.

V niektorých prípadoch to fungovalo. Tokeny pomohli vytvoriť komunity, motivovať vývojárov, naštartovať likviditu a koordinovať účastníkov. Projekty ako Uniswap či The Graph ukázali, že token môže byť viac než len špekulatívne aktívum.

Problém je, že token veľmi ľahko zmení produkt na trh. A trh má vlastnú logiku. Keď má projekt token, používatelia sa často nepýtajú, či produkt rieši problém, ale či cena pôjde hore. Komunita sa môže zmeniť na skupinu investorov čakajúcich na rast. Governance sa môže dostať do rúk veľkých držiteľov. Motivácie sa môžu rýchlo pokriviť.

Token teda nie je automaticky lepší model vlastníctva. Je to silný nástroj, ktorý môže zlepšiť koordináciu, ale aj zrýchliť špekuláciu a zničiť produktovú disciplínu. Dobrá otázka pri každom projekte preto neznie „Má token?“, ale „Načo ten token reálne slúži?“

Peňaženka ako identita: elegantné, ale nie bez rizika

Web3 priniesol aj zaujímavý pohľad na digitálnu identitu. Namiesto registrácie cez e-mail a heslo sa používateľ môže prihlásiť kryptopeňaženkou. Technicky elegantné, peňaženka môže slúžiť ako účet, podpisový nástroj aj dôkaz vlastníctva.

Aj tu je realita komplikovanejšia. Peňaženka nie je automaticky anonymná identita; presnejšie je hovoriť o pseudonymite. Vaše meno možno nie je priamo napísané na blockchainovej adrese, ale história transakcií je verejná a analyzovateľná. Ak tú istú peňaženku používate naprieč aplikáciami, vytvárate stopu, ktorú možno spájať, sledovať a v niektorých prípadoch prepojiť s reálnou identitou.

To neznamená, že wallet login je zlý; v niektorých prípadoch je veľmi užitočný. Len by sme ho nemali predávať ako jednoduché riešenie súkromia. Web3 identita zlepšuje kontrolu a vlastníctvo, ale môže zhoršiť sledovateľnosť, ak sa používa neopatrne.

Bezpečnosť zostáva najväčší praktický problém

Ak existuje jedna oblasť, kde bol hype najviac optimistický, je to bezpečnosť.

Teoreticky má Web3 výhodu: pravidlá sú v smart kontraktoch, dáta verejné, transakcie overiteľné. Prakticky vznikol ekosystém, kde sú chyby extrémne drahé. A rok 2025 to ukázal v najtvrdšej možnej podobe.

Dňa 21. februára 2025 prišla burza Bybit pri jednej krádeži o približne 1,5 miliardy USD v ethereu. Ide o najväčšiu krádež kryptoaktív v histórii. Útok FBI aj analytické firmy pripísali severokórejskej skupine Lazarus (TraderTraitor). Mechanizmus je poučný: útočníci nezlomili samotný blockchain, ale kompromitovali proces podpisovania transakcií cez napadnutý nástroj tretej strany a zmanipulovali aj logiku multisig peňaženky, teda formy úložiska, ktorá sa považuje za jednu z najbezpečnejších.

To je jadro problému. Otvorená infraštruktúra automaticky neznamená bezpečnú infraštruktúru. A bezpečnostný model Web3 je pre bežného používateľa tvrdý: v tradičnom svete existujú vratky, reklamácie, obnova účtu a právna zodpovednosť. Vo Web3 často platí: podpísali ste, poslali ste, stratili ste. Pre technicky skúsených je to cena za slobodu; pre mainstream je to bariéra. Ak má Web3 dozrieť, musí vyriešiť práve toto, ako zachovať vlastníctvo a otvorenosť, ale znížiť operačné riziko pre používateľa.

Regulácia prepísala pravidlá hry

Najväčší rozdiel oproti rokom najväčšieho hypu je regulácia. Web3 sa dlho prezentoval ako otvorený globálny systém mimo tradičných pravidiel. Čím viac sa krypto približuje mainstreamu, tým hlbšie vstupuje do sveta regulácie a v roku 2026 to už nie je teória.

V Európe je kľúčom nariadenie MiCA o trhoch s kryptoaktívami. Pravidlá pre CASP (poskytovateľov služieb) platia od decembra 2024 a dopad bol okamžitý: Tether nepožiadal o MiCA autorizáciu pre USDT, a tak hlavné EÚ burzy (Coinbase, Binance, Kraken aj Crypto.com) medzi decembrom 2024 a marcom 2025 stiahli USDT pre používateľov z EHP. Naopak USDC a euro-stablecoin EURC od Circle autorizáciu získali a stali sa de facto compliant štandardom v EÚ. Celoeurópske prechodné obdobie pre poskytovateľov služieb sa končí 1. júla 2026. Po tomto dátume nemôže nikto poskytovať kryptoslužby v EÚ bez plnej MiCA autorizácie.

V USA prišiel zlom v podobe zákona GENIUS Act, prijatého 18. júla 2025. Vytvára federálny rámec pre platobné stablecoiny: vyžaduje krytie rezervami v pomere 1 : 1 dolárom alebo vysoko likvidnými aktívami (napr. štátne pokladničné poukážky) a každoročné audity pre emitentov nad 50 miliárd USD. Plná účinnosť sa očakáva koncom roka 2026, pričom regulátori dolaďujú vykonávacie predpisy.

Regulácia teda Web3 nezabíja; mení ho. Výhodou je väčšia dôvera, jasnejšie pravidlá a lepšia ochrana používateľov. Nevýhodou sú vyššie náklady, právna komplexita a riziko, že menšie projekty budú ťažko konkurovať veľkým regulovaným hráčom. Menej anarchie, viac compliance. Menej čistého ideálu, viac hybridnej reality.

Najväčší paradox: Web3 vytvoril nových sprostredkovateľov

Pôvodná vízia hovorila o odstránení sprostredkovateľov. Lenže tí nezmizli, zmenili podobu.

Namiesto jednej centrálnej platformy máte burzy, custody providerov, stablecoin emitentov, oracle služby, bridge operátorov, RPC providerov, analytické firmy, L2 sequencerov a správcov infraštruktúry. Mnohé aplikácie používajú centralizované frontendy. Mnoho používateľov drží krypto na centralizovaných burzách. A značná časť praktického Web3 zážitku stále závisí od služieb, ktoré majú konkrétne firmy, tímy a obchodné modely.

To neznamená, že decentralizácia je ilúzia. Znamená to, že je vrstvená. Blockchain môže byť decentralizovaný na úrovni zúčtovania, ale aplikácia centralizovaná na úrovni rozhrania. Token môže byť verejný, ale jeho distribúcia koncentrovaná. Stablecoin môže bežať na blockchaine, ale jeho rezervy drží centralizovaný emitent. Lepšia otázka než „je projekt decentralizovaný?“ preto znie: na ktorej vrstve je decentralizovaný a kde stále musíte niekomu dôverovať?

Kde má Web3 dnes zmysel a kde nie

Po rokoch testovania sa dá povedať pomerne presne, kde Web3 dáva zmysel.

Prvou oblasťou sú stablecoiny a digitálne platby, najmä tam, kde tradičný finančný systém funguje pomaly, draho alebo nedostupne. Druhou je DeFi infraštruktúra pre on-chain likviditu a finančné operácie s digitálnymi aktívami. Treťou je tokenizácia aktív, kde blockchain zlepšuje prevoditeľnosť, auditovateľnosť a programovateľnosť finančných nástrojov. Štvrtou je kryptografické vlastníctvo digitálnych aktív, kde používateľ potrebuje dôkaz vlastníctva nezávislý od jednej databázy.

Zmysel môže mať aj decentralizovaná identita, DAO alebo NFT, ale tam treba byť opatrnejší, lebo praktická hodnota závisí od konkrétneho použitia. NFT ako drahý obrázok bez funkcie je slabý prípad; NFT ako vstupenka, členstvo, herné aktívum či licenčný prvok môže byť zaujímavé. DAO hlasujúce chaoticky o všetkom je neefektívne; DAO ako mechanizmus pre správu konkrétneho protokolu môže dávať zmysel.

Rovnako dôležité je povedať, kde Web3 zmysel nedáva. Ak aplikácia nepotrebuje verejnú auditovateľnosť, digitálne vlastníctvo, tokenizovanú hodnotu alebo fungovanie bez jedného centrálneho správcu, blockchain je často zbytočná komplikácia. Bežná databáza bude lacnejšia, rýchlejšia a používateľsky príjemnejšia. Mnohé projekty v minulosti používali blockchain nie preto, že ho potrebovali, ale preto, že to znelo atraktívne investorom. To je zlý dôvod. Dobrý projekt vie jednoducho odpovedať: čo tu blockchain rieši lepšie než centralizovaná databáza? Ak odpoveď nie je jasná, nejde o technologickú inováciu, ale o marketingovú vrstvu.

Web3 v roku 2026: menej revolúcie, viac infraštruktúry

Ak sa pozrieme na Web3 bez hypu a bez cynizmu, dostaneme triezvy obraz.

Web3 nenahradil Web 2.0. Nevzal moc veľkým sociálnym sieťam. Nezmenil bežné prihlasovanie. Neodstránil sprostredkovateľov. Nevyriešil súkromie. A rozhodne neodstránil bezpečnostné riziká. Bybit to pripomenul tým najdrahším možným spôsobom.

Zároveň vytvoril reálne použiteľné technológie a trhy. Stablecoiny prekonali 320 miliárd USD a stali sa platobnou a zúčtovacou infraštruktúrou. Tokenizácia aktív sa dostala z prezentácií do bilancií BlackRocku a JPMorganu. Ethereum ukázalo, že verejná sieť sa vie dlhodobo prevádzkovať aj zásadne meniť. A regulácia, MiCA v EÚ, GENIUS Act v USA premenila divoký západ na vznikajúci regulovaný trh.

Najväčšia zmena je v očakávaniach. Web3 už netreba chápať ako veľkú náhradu internetu, ale ako nástrojovú vrstvu. Niečo, čo sa použije tam, kde dáva zmysel verejná overiteľnosť, digitálne vlastníctvo, tokenizovaná hodnota alebo programovateľné zúčtovanie. Možno sa ukáže, že najúspešnejšia verzia Web3 nebude tá, ktorú používateľ vidí ako Web3. Bude to infraštruktúra pod povrchom, aplikácia jednoduchá, používateľská skúsenosť známa a blockchain len mechanizmus v pozadí. Paradoxný, ale realistický koniec hype cyklu: technológia prežije nie tým, že každého presvedčí spravovať si seed frázu, ale tým, že sa stane neviditeľnou súčasťou produktov.

Záver: Web3 nie je nový internet, ale netreba ho odpísať

Ak ste pred pár rokmi počuli, že Web3 zmení celý internet, dnes je fér povedať: to sa nestalo. Aspoň nie v podobe, v akej sa to predávalo.

Ak ste však počuli, že blockchainy, stablecoiny, tokeny a smart kontrakty vytvoria novú vrstvu digitálnej ekonomiky, tam je odpoveď zaujímavejšia. Časť tejto vízie sa potvrdzuje, len menej okázalo a viac infraštruktúrne. Stablecoiny presiahli devízové rezervy desiatok krajín. Najväčší správcovia aktív tokenizujú štátne dlhopisy. Regulátori v EÚ aj USA píšu pravidlá, akoby tu tento sektor mal zostať.

Web3 zlyhal ako jednoduchý príbeh o decentralizovanej revolúcii. Prežil ako súbor technológií, ktoré majú hodnotu v konkrétnych situáciách. Najmä tam, kde je dôležité vlastníctvo, prenos hodnoty, verejná overiteľnosť a otvorená finančná infraštruktúra.

Pre čitateľa z toho vyplýva jednoduché pravidlo: nehodnoťte projekt podľa toho, či používa slovo Web3. Hodnoťte ho podľa toho, či rieši problém, ktorý bez blockchainu riešiť nevie alebo rieši horšie. Menej romantické než pôvodný sen o novom internete. Ale o čosi užitočnejšie.

Pozn. k dátam: Trhové a regulačné údaje sú aktuálne k júnu 2026 a vychádzajú z verejných zdrojov (DeFiLlama, RWA.xyz, ESMA/MiCA, Federal Register/US Treasury, FBI, analytické firmy ako TRM Labs a Elliptic). Kapitalizácie a objemy on-chain trhov sú prirodzene volatilné a medzi zdrojmi sa môžu mierne líšiť podľa metodiky. Dlhodobé prognózy (napr. tokenizácia do roku 2034) sú odhady analytikov, nie istota.