Otvorené dáta: verejné informácie, ktoré môže použiť každý

Pojem open data, po slovensky otvorené dáta, označuje verejne dostupné informácie, ku ktorým má prístup každý za rovnakých podmienok. Nestačí, že sú niekde na internete musia byť dostupné v štruktúrovanej forme vhodnej na strojové spracovanie a bez obmedzení, ktoré by bránili ich ďalšiemu použitiu. Komerčnému aj nekomerčnému.

Nie každé zverejnené číslo alebo PDF na webe úradu sú otvorené dáta. Skutočné otvorené dáta spĺňajú tri podmienky naraz.

Prístup a dostupnosť. Celý dataset musí byť dostupný na stiahnutie, ideálne cez internet, zadarmo alebo za primerané náklady. Nestačí, ak úrad zverejní výsledky vo formáte, ktorý nemožno strojovo spracovať, napríklad ako skenovaný PDF bez textovej vrstvy.

Možnosť opakovaného použitia a redistribúcie. Dáta musia byť poskytnuté za podmienok, ktoré nezabraňujú ich ďalšiemu šíreniu, spracovaniu ani zlučovaniu s inými zdrojmi. Tento princíp sa nazýva interoperabilita schopnosť rôznych datasetov navzájom spolupracovať a doplňovať sa.

Univerzálnosť. Prístup k dátam nesmie byť podmienený tým, kto ste, čím sa zaoberáte alebo na čo ich plánujete použiť. Žiadne nekomerčné obmedzenia, žiadna diskriminácia skupín ani odvetví.

Čo konkrétne sa zverejňuje

Otvorené dáta verejnej správy zahŕňajú datasety, ktoré inštitúcie vytvárajú pri bežnej činnosti, finančné výkazy, registre, štatistiky, priestorové dáta. Výnimkou sú informácie, ktoré zo zákona zverejniť nemožno: osobné údaje, utajované skutočnosti a podobne.

Dataset si možno predstaviť ako tabuľku s jasne definovanou štruktúrou, každý riadok je záznam, každý stĺpec je atribút. Register zmlúv napríklad obsahuje zmluvné strany, predmet, sumu a dátum. Takýto dataset možno filtrovať, agregovať a kombinovať s inými zdrojmi bez toho, aby niekto musel ručne prepisovať dokumenty alebo podávať žiadosti o informácie.

Každá krajina EÚ prevádzkuje vlastný národný portál otvorených dát. Slovensko má data.gov.sk, Česká republika data.gov.cz, Maďarsko opendata.hu. Rumunsko data.gov.ro. Všetky vznikli ako súčasť iniciatívy otvoreného vládnutia a sú prepojené s európskym portálom data.europa.eu, kde možno vyhľadávať datasety z celej EÚ naraz.

Kto zverejňuje a ako

Na národné portály prispievajú povinné osoby, orgány verejnej správy, obce, štátne inštitúcie. Konkrétny postup registrácie a publikovania sa v každej krajine líši, no princíp je rovnaký: oprávnená osoba sa elektronicky autentifikuje a dataset zaregistruje v katalógu spolu s popisom jeho obsahu, formátu a podmienok použitia.

Kvalita zverejnených dát závisí od ochoty a technickej pripravenosti konkrétnych inštitúcií. Rozdiel medzi datasetom v CSV súbore s pravidelnou aktualizáciou a tabuľkou exportovanou raz do roka bez dátumu je pre kohokoľvek, kto s dátami pracuje, zásadný.

Na čo sa otvorené dáta využívajú

Záber je širší, ako by sa na prvý pohľad zdalo. V zdravotníctve umožňujú sledovať výdavky a analyzovať fakturáciu zdravotníckej starostlivosti. V realitách slúžia na analýzu trhu a priestorového rozvoja. V životnom prostredí na monitorovanie kvality ovzdušia alebo nakladania s odpadom. Vo vzdelávaní na porovnávanie výsledkov škôl. Využívajú ich firmy, výskumníci, novinári aj jednotlivci.

Investigatívna žurnalistika opakovane využila otvorené dáta na odhalenie nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami, nie preto, že by niekto niečo prezradil, ale preto, že čísla boli verejne dostupné a niekto si ich dal do súvislosti. V tomto zmysle sú otvorené dáta nástrojom verejnej kontroly, nie len technickou knižnicou pre vývojárov.

Kde stojíme v európskom kontexte

Európska komisia každoročne hodnotí krajiny EÚ v oblasti otvorených dát prostredníctvom indexu Open Data Maturity. Ten meria nielen to, koľko dát krajina zverejňuje, ale aj ich kvalitu, aktuálnosť, štruktúru a reálnu mieru opätovného využitia. Výsledky za rok 2024 ukazujú výrazné rozdiely aj medzi susednými krajinami strednej Európy.

Slovensko dosiahlo v roku 2024 skóre 96 %, čím sa umiestnilo na 4. mieste v EÚ a zaradilo sa medzi takzvaných trendsetterov, krajiny s najvyspelejším prístupom k otvoreným dátam. Je to výsledok systematickej práce na kvalite metadát, funkčnosti portálu a merateľnom vplyve zverejnených datasetov.

Česká republika obsadila 8. miesto s hodnotením 94 %, pričom výrazný medziročný nárast bol poháňaný najmä zlepšením portálu o 20 percentuálnych bodov a silnejšou politickou podporou otvoreného vládnutia. Česko patrí rovnako medzi trendsetterov a v regióne predstavuje spolu so Slovenskom referenčný bod.

Maďarsko dosiahlo celkové skóre 78 %, čo ho radí do skupiny tzv. followerov, krajín s funkčnou infraštruktúrou, no s rezervami v oblasti politiky otvorených dát a merania dopadu. Maďarsko zaujíma v rebríčku 24. miesto z 34 hodnotených krajín.

Rumunsko patrí do skupiny beginnerov s celkovým skóre pod 69 %. Krajina v posledných rokoch začala budovať systematickejší prístup: v roku 2024 rozbehla prípravu svojej prvej národnej stratégie pre otvorené dáta a zriadila nové koordinačné orgány vrátane Národného koordinačného výboru pre dáta, digitálne služby a umelú inteligenciu. Ide teda o krajinu vo fáze budovania základov, nie stagnácie.

Tieto rozdiely neodzrkadľujú len technickú vyspelosť, odrážajú aj politickú vôľu, mieru transparentnosti a celkovú kultúru verejnej správy v danej krajine.

Slovinsko sa radí medzi tzv. fast-trackerov s hodnotením v pásme 83 – 90 %. Krajina má funkčný portál a solídnu infraštruktúru, priestor na rast zostáva najmä v oblasti merania skutočného dopadu zverejnených dát a ich aktívnej propagácie smerom k reálnym používateľom.

Prečo na tom záleží

Otvorené dáta nie sú len technická záležitosť. Sú nástrojom, ktorý umožňuje médiám, výskumníkom, firmám aj bežným občanom overovať, ako štát hospodári a či sú rozhodnutia konzistentné s deklarovanými prioritami. Krajiny s vyspelou kultúrou otvorených dát majú spravidla nižšie náklady na prístup k verejným informáciám, vyššiu dôveru verejnosti v inštitúcie a aktívnejšiu komunitu vývojárov a analytikov, ktorí tieto dáta premieňajú na prakticky použiteľné nástroje.

Slovensko a Česká republika dokazujú, že aj menšia krajina môže v tejto oblasti patriť k európskej špičke. Otázka nie je, či otvorené dáta fungujú, ale či inštitúcie v každej krajine skutočne zverejňujú to, čo majú, v kvalite, ktorá umožňuje reálne použitie.