Zdieľať

Zbavte sa stresu a vytlačte si antistresové omaľovanky

Zdieľať

Stres náš každodenný: ako ho rozpoznať a zvládať

Stretávate sa so stresom v práci, v škole alebo doma? Stresu sa nedá úplne vyhnúť a v primeranej miere nemusí byť škodlivý. Krátkodobo nám môže pomôcť sústrediť sa a reagovať na náročnú situáciu. Problém nastáva vtedy, keď je príliš intenzívny, pravidelne sa opakuje alebo nemáme dostatok času na zotavenie.

Dlhodobý stres môže ovplyvniť spánok, náladu, schopnosť sústrediť sa aj telesné zdravie. Neznamená to však, že každý vystresovaný človek automaticky vyhorí alebo dostane infarkt. Rozhoduje intenzita a trvanie záťaže, zdravotný stav, životné podmienky aj spôsob, akým na stres reagujeme.

Čo je stres

Stres je prirodzená psychická a telesná reakcia na náročnú situáciu, tlak alebo vnímané ohrozenie. Organizmus sa pripraví na zvýšený výkon: môže sa zrýchliť tep a dýchanie, zvýšiť svalové napätie a zhoršiť schopnosť pokojne premýšľať.

Krátkodobá stresová reakcia môže byť užitočná napríklad pred skúškou, pracovným pohovorom alebo dôležitou prezentáciou. Keď však záťaž trvá dlho alebo sa opakuje bez dostatočného odpočinku, stres môže začať narúšať každodenné fungovanie a zhoršovať už existujúce zdravotné problémy.

Odporúčame

Medzi časté zdroje stresu patria pracovný tlak, neistota zamestnania, finančné problémy, konflikty vo vzťahoch, choroba, starostlivosť o blízkeho človeka alebo výrazné životné zmeny. Stres zažívajú aj deti a dospievajúci. Môže súvisieť so školskými požiadavkami, vzťahmi medzi spolužiakmi, rodinnou situáciou alebo pocitom, že nad dianím nemajú kontrolu.

S dlhodobým pracovným stresom súvisí aj vyhorenie. Tento pojem však neoznačuje každú únavu alebo preťaženie. WHO ho vymedzuje ako jav spojený s chronickým stresom na pracovisku, ktorý sa nepodarilo úspešne zvládnuť. Prejavuje sa najmä vyčerpaním, rastúcim odstupom alebo cynizmom voči práci a poklesom pracovnej výkonnosti.

Ilustracia: AI-generované

Ako sa môže stres prejavovať

Prejavy stresu sa medzi ľuďmi líšia a často sa navzájom kombinujú.

Medzi psychické a emocionálne prejavy patria podráždenosť, nervozita, napätie, pocit zahltenia, nadmerné obavy, problémy so sústredením alebo rozhodovaním a častejšie zmeny nálady.

Telesne sa stres môže prejaviť bolesťou hlavy, svalovým napätím, tráviacimi ťažkosťami, potením, zrýchleným tepom, závratmi, únavou alebo problémami so spánkom.

Zmeny správania môžu zahŕňať vyhýbanie sa ľuďom, obmedzenie komunikácie, odkladanie povinností, prejedanie alebo stratu chuti do jedla. Niektorí ľudia začnú častejšie fajčiť, piť alkohol alebo používať iné nezdravé spôsoby zvládania napätia.

Tieto prejavy nemusia byť vždy spôsobené stresom. Napríklad bolesť na hrudníku, výrazné búšenie srdca alebo dýchavičnosť môžu mať aj inú príčinu, preto ich netreba automaticky pripisovať psychickému vypätiu.

Čo môžete urobiť proti stresu

Úplne odstrániť všetky stresory zvyčajne nie je možné. Užitočnejšie je rozlíšiť, čo dokážete ovplyvniť, a súčasne si vytvárať priestor na pravidelné zotavenie.

Pomenujte zdroj záťaže

Skúste si zapísať, ktoré situácie vás zaťažujú najviac. Následne ich rozdeľte na tie, ktoré môžete zmeniť, a tie, nad ktorými nemáte priamu kontrolu.

Pri ovplyvniteľných problémoch môže pomôcť úprava pracovných priorít, rozdelenie veľkej úlohy na menšie kroky, nastavenie hraníc alebo rozhovor s človekom, ktorého sa situácia týka. Pri neovplyvniteľných problémoch sa oplatí sústrediť energiu na vlastnú reakciu a na dostupnú podporu.

Nezanedbávajte základné potreby

Pravidelný spánok, pohyb, jedlo a kontakt s ľuďmi pôsobia jednoducho, no pri dlhodobej záťaži ich často odsúvame ako prvé. Práve nedostatok spánku a izolácia však môžu zhoršiť schopnosť stres zvládať.

Pohyb nemusí znamenať náročný športový tréning. Pomôcť môže aj chôdza, bicyklovanie, práca v záhrade alebo iná pravidelná aktivita, ktorá vám vyhovuje. WHO medzi základné odporúčania zaraďuje aj udržiavanie denného režimu, dostatok spánku, pravidelný pohyb a kontakt s blízkymi.

Spomaľte telesnú reakciu

Pri náhlom napätí môže pomôcť pomalé a pravidelné dýchanie. Nesnažte sa nadýchnuť čo najhlbšie alebo čo najrýchlejšie. Pohodlnejšie býva pokojne sa nadýchnuť nosom a o niečo dlhšie vydychovať.

Dychové alebo uzemňovacie cvičenie neodstráni príčinu problému. Môže však znížiť momentálne napätie natoľko, aby ste dokázali pokojnejšie premýšľať a rozhodovať sa.

Nájdite si činnosť, pri ktorej sa dokážete sústrediť na prítomnosť

Niekto si oddýchne pri športe, iný pri hudbe, čítaní, varení, ručnej práci alebo pobyte v prírode. Dôležité je, aby činnosť nebola ďalšou povinnosťou a aby ste pri nej dokázali aspoň na chvíľu presmerovať pozornosť.

Jednou z možností sú aj antistresové omaľovanky.

Môžu antistresové omaľovanky pomôcť?

Vyfarbovanie môže byť jednoduchá a dostupná relaxačná činnosť. Opakované pohyby, výber farieb a sústredenie sa na konkrétnu plochu môžu niektorým ľuďom pomôcť na chvíľu prerušiť tok nepríjemných myšlienok.

Výsledky výskumu však nie sú jednoznačné. Niektoré štúdie zaznamenali krátkodobé zníženie úzkosti, no metaanalýza dostupných štúdií nezistila, že by vyfarbovanie mandál znižovalo úzkosť výraznejšie než voľné kreslenie. Omaľovanky preto možno považovať za nenáročný spôsob relaxácie, nie za liečbu chronického stresu alebo ochranu pred srdcovým infarktom.

Na vyskúšanie nepotrebujete špeciálne vybavenie. Predlohu si môžete kúpiť v kníhkupectve alebo nájsť na stránke, ktorá ponúka legálne dostupné súbory na osobné použitie. Čiernobielu predlohu vo formáte PDF vytlačí bežná laserová alebo atramentová tlačiareň.

Vyfarbovať môžete aj na mobile, tablete alebo počítači. Papierová verzia je však praktická vtedy, keď chcete na chvíľu odložiť obrazovku a upozornenia.

Skúste si na vyfarbovanie vyhradiť 15 až 30 minút. Pred začiatkom a po skončení si môžete na stupnici od 0 do 10 ohodnotiť, aké napätie práve cítite. Tak zistíte, či vám táto činnosť skutočne pomáha, namiesto toho, aby ste sa spoliehali iba na označenie „antistresová“.

Kedy už svojpomoc nestačí

Odbornú pomoc je vhodné vyhľadať, ak stres trvá dlhšie, výrazne zhoršuje spánok, prácu, štúdium alebo vzťahy, prípadne ak postupy, ktoré skúšate sami, neprinášajú zlepšenie. Obrátiť sa môžete na praktického lekára, psychológa alebo iného odborníka na duševné zdravie.

Pri náhlej bolesti alebo tlaku na hrudníku, najmä ak bolesť neustupuje, šíri sa do ruky, krku, čeľuste alebo chrbta a sprevádza ju potenie, nevoľnosť či dýchavičnosť, kontaktujte miestnu tiesňovú linku. Takéto príznaky sa nemajú riešiť iba relaxačným cvičením.

Omaľovanky môžu byť príjemným doplnkom oddychu. Dlhodobé zvládanie stresu však zvyčajne vyžaduje kombináciu viacerých krokov: primeranú záťaž, dostatok zotavenia, pohyb, kvalitný spánok, podporu blízkych a v prípade potreby aj odbornú pomoc.

Blog Ďalšie zaujímavé články
Recenzie Naši spokojní zákazníci

Hľadáte garanciu kvality? Namiesto dlhých sľubov nechávame hovoriť našich klientov.

Váš nákupný košík
Nákupný košík neobsahuje položky
Naplne-do-tlaciarni.sk
Prihlásenie
Nemáte účet? Registrujte sa teraz
Menu